Feromónové prípravky, najmä na báze agregačných feromónov, majú dnes nezastupiteľné miesto v integrovaných systémoch ochrany lesa proti škodcom zo skupiny podkôrneho a drevokazného hmyzu. Túto pozíciu získali vďaka atribútu, ktorý umožňuje ich využitie metódou tzv. hromadného odchytu škodcov. Počty odchytených škodcov dosahujú pri správnej aplikácii hodnoty, ktoré vedú k jednoznačnému ekonomicky významnému zníženiu denzity ich lokálnej populácie. Ide tu doslova o vychytanie takej časti populácie, ktorá by v súčinnosti s ostatnými opatreniami dostala škodcu už v priebehu dvoch - troch vegetačných sezón pod prah ekonomickej škodlivosti. V tomto smere je preto zaujímavou otázka: akú konkrétnu časť aktuálnej dospelej aktívne lietajúcej populácie v lokalite môžeme feromónovými prípravkami odchytiť.

Najviac poznatkov a skúseností v tomto smere má výskum ako aj aplikačná prax s feromónovými prípravkami na lykožrúta smrekového. V masovom rozsahu sa používajú prakticky od začiatku 80. rokov. Odvtedy napomohli nespočetnekrát úspešne zasiahnuť do gradácie výskytu tohto kalamitného škodcu a udržať ho pod kontrolou. Za toto obdobie výskum a vývoj rozpracovali nové generácie formulácií vábidiel – odparníkov, lapačov, spôsobov aplikácie, overili nové systémy ochrany atď. Nové poznatky o funkčných parametroch vábidiel, o vplyve pozície a početnosti lapačov, o funkčnosti prípravkov v priebehu vegetačnej sezóny, počas  hlavných rojení i v obdobiach medzi hlavnými rojeniami atď. iniciovali aj celý rad náročných prevádzkových experimentov v rozsahu väčších lokalít až oblastí (Jakuš R.,1997). Výsledky ukazujú, že adekvátnym nasadením týchto prípravkov sa dá v rozhodujúcom merítku znížiť hustota populácií lykožrúta. Napriek tomu, konkrétne čísla o denzite pred a po aplikácii chýbajú. Ide skôr o relatívne hodnoty a aj preto názory na ich účinnosť sa často rôznia.

Vráťme sa však k meritu veci. Feromónmi môžeme odchytávať len tú časť populácie, ktorá aktívne lieta a reaguje na koncentrovanú feromónovú stopu prúdiacu z vábidla a nalietava do lapača. Z rojacej sa populácie sú citlivé na feromón len tí jedinci, ktorí majú zredukované tzv. tukové teliesko (Gries G, 1985). U zostávajúcej väčšej časti sa zredukuje až letovou aktivitou. Potom už jedince intenzívne reagujú na prítomný feromón. Sú obdobia, kedy účinok vábidla musí prekonávať účinky iných atraktívnych látok, ktoré produkuje porast, atraktívna hmota po ťažbe a pod. Niektorí autori tvrdili, že v určitých obdobiach, napr. počas letného rojenia, feromónové lapače práve v dôsledku takýchto faktorov nespĺňajú svoju funkciu (Zumr V, 1995). Väčšina druhov súčasných vábidiel však tento faktor dokáže prekonať a naviac zaznamenávajú vysoký odchyt aj v obdobiach medzi tzv. hlavnými rojeniami.

Už v 80. rokoch nájdeme údaje, že feromónovými prípravkami možno odchytiť podstatne viac ako 10 % lokálnej populácie, konkrétne sa uvádzajú hodnoty 10.01 % (Helland I.S., Hoff J. , 1984, Záhradník P., Knížek M., Kapitol P. 1993), 28,8 % (Weslein J., Lindelow A., 1989), 37,6 (Zumr V., 1990) i vyššie. Celková analýza týchto údajov, poznatkov z praktického použitia ako aj výsledkov vlastných pokusov v priebehu 80. rokov (nepublikované výsledky) naznačovali, že pri adekvátnom nasadení umožňovali štandardné komerčne dostupné feromóny odchytiť okolo 30 % lokálnej aktívne lietajúcej populácie.

Ak vezmeme do úvahy, že v 90. rokoch prešli feromónové prípravky ďalším vývojom, objavili sa formulácie nových generácií, mohla by prax pri dôslednom využívaní najnovších poznatkov (početnosť lapačov, rozmiestnenie, vzdialenosť od atraktívnej hmoty, od ohnísk výskytu...) dosiahnuť odchyty rovnajúce sa do 50 % lokálnej populácie. Také zníženie denzity už môže mať zásadný dopad.

Vábidlá, ktoré sú teraz komerčne dostupné na svetovom trhu, sú navzájom porovnateľné ako z hľadiska tzv. vábivej účinnosti, tak aj z hľadiska ďalších parametrov. Výnimkou sú len vábidlá, ktoré uviedli do použitia na začiatku 80. rokov a neprešli už ďalším vývojom a inováciou. Preto nie zriedkavé prisudzovanie prívlastku tomu–ktorému feromónu ako „...najúčinnejší prípravok v ochrane proti lykožrútovi…“ (Anonym, 2001)  len obecne, bez vymedzenia podmienok aplikácie a ďalších opatrení má len reklamný charakter so zavádzajúcim dopadom. Také odlišnosti, či osobitosti v rámci sortimentu, ktoré môžu zaujímať užívateľa, sú skôr v dobe skladovania, v trvaní účinku po aplikácii, v účinnosti na jednotlivé fázy rojenia, v možnostiach zásahu do regulácie dávky, resp. odparu feromónu, rozdiely v účinnosti vo vzťahu k denzite populácie, v bezpečnosti pri manipulácii (možnosť kontaminácie obsluhy) a pod. Napr. u odparníkov, z ktorých feromón difunduje priamo cez stenu (PE vrecká, tubusy, ampulky...), sa pri dlhodobom alebo neodbornom skladovaní môže časť obsahu presúvať do nepriedušného obalu a tým znižovať objem vo vlastnom odparníku. Tento fenomén môže viesť k skráteniu doby účinku po aplikácii. Výrazné rozdiely sú však v ekonomických parametroch a tie môžu rovnako rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť komplexnosť, rozsah i úroveň ich použitia a tým aj výsledný efekt ochrany. Nedostatočný počet, resp. hustota lapačov má prakticky rovnaké dôsledky k akým dochádza napr. po aplikácii nedostatočnej dávky insekticídu. Je len na užívateľovi, aby si vybral takú formuláciu, ktorá sa pre použitie v jeho konkrétnych podmienkach najviac hodí.

Termín účinnosť toho–ktorého vábidla – odparníka má vo väčšine prípadov len relatívny charakter, keďže vychádza z jednoduchého experimentálneho porovnania s iným vábidlom. Spravidla sa robí tak, že do rovnomerne  rozmiestnenej skupiny lapačov striedavo aplikujú porovnávané vábidlá a zistia počty odchytených škodcov. Dbá sa na to, aby obidve vzorky mali rovnaké podmienky a aby nedošlo k skresleniu odchytu vďaka tzv. pozičného efektu. Samozrejme, že existuje celý rad ďalších postupov, ale princíp zostáva ten istý. Po štatistickom hodnotení odchytov a ich porovnaní, resp. percentuálnom porovnaní možno konštatovať, či dosiahnuté hodnoty sú porovnateľné, alebo či sú tu výrazné rozdiely. Exaktné porovnanie vyžaduje viacero opakovaní v rôznych podmienkach. Na základe  štatisticky nepreukazných 10 – 15 % rozdielov sa spravidla nedá hovoriť o vyššej či nižšej účinnosti v štatistickom slova zmysle a údaj má viac menej orientačný charakter. V prevádzkových podmienkach sa spravidla tieto rozdiely ani neuplatnia.

Výskum a vývoj usilujú o formulácie vyššej generácie, ktoré by dokázali vychytať maximum populácie škodcu a skrátili by aj dobu nevyhnutnú na dosiahnutie denzity pod prah ekonomickej škodlivosti. V súčasnosti sú rozpracované niektoré formulácie, ktoré naznačujú štandardne  a generačne vyššiu relatívnu vábivú účinnosť ako doterajšie komerčné odparníky. Majú predpoklady zvýšiť výkonnosť feromónovej metódy bez negatívneho dopadu na jej ekonomiku. 

Literatúra: Zoznam u autora.

RNDr. Štefan Varkonda, CSc.