Štefan Varkonda

Pre systémy integrovanej ochrany lesa má lesnícka prax viaceré čiastkové metódy, ktorými môže účinne zasahovať proti lykožrútovi. Každá z nich má však aj svoje obmedzenia (najmä z hľadiska pohotovosti, operatívnosti, nákladnosti, ekologickej prijateľnosti či personálneho zabezpečenia). V tejto krátkej práci sa chceme dotknúť len aktuálnych, viac- menej reálnych, či v blízkej budúcnosti realizovateľných prístupov.

Do kategórie biologických spadá aj jedna z najstarších, t.j. metóda používania atraktívnych lapákov. Atraktivita živých lapákov sa dá výrazne zvýšiť aplikáciou feromónových odparníkov. Nálet sa sústreďuje do priestoru, v ktorom sa napadnutá časť porastu jednoduchšie spracuje. Likvidujú sa tu síce všetky štádiá lykožrúta, ale na jeden strom môže naletieť len obmedzený počet lykožrútov. Podobne je to aj pri otrávených lapákoch, trojnožkách a pod.

Pre feromónové lapače toto obmedzenie neplatí a odchytené počty bývajú temer neobmedzene vyššie. Pri metóde feromónových lapačov platí všeobecne akceptovaný jednoznačný vzťah medzi početnosťou populácie v lokalite a počtom potenciálne odchytených lykožrútov. Ide o princíp, z ktorého vychádza aj monitoring. I keď sa feromóny považujú len za pomocnú metódu, nemožno im uprieť, že kvantitatívne dokázateľne znižujú početný invázny tlak lykožrúta. Inou osobitosťou tejto metódy je fakt, že aplikácia má celosezónnu účinnosť, ne­vyžaduje opakovanie, nezanecháva rezíduá a má nulové vedľajšie nežiadúce účinky. Toto je bezpochyby zaujímavý a nie celkom docenený parameter feromónových lapačov. Ako sa dá táto vlastnosť využiť, najmä z dôvodu, že lykožrút tu zostane s nami aj v budúcnosti a zostane rovnako naliehavým problémom aj na budúcu sezónu? Treba pokračovať vo vývoji toho, čo je najbližšie k doriešeniu a čo posunie lesnícku prax do reálne výhodnejšej pozície.

Feromónové lapače predstavujú významný biotechnický prvok ochrany proti škodcom. Reálne sa ponúka možnosť využívať ich v kombinácii s niektorými mikrobiologickými metódami. Z ich kompatibility môže rezultovať aj ďalší významný atribút - zabezpečenie stabilizácie dosiahnutej zníženej hladiny populácie lykožrúta. Úspech sa rodí pomaly a vyžaduje systémový prístup.

Treba si uvedomiť, že zo strohých veľkoplošných údajov o výskyte lykožrúta vyplýva aj to, že existujú mnohé ohniská s extrémnym výskytom. Ten ďaleko prevyšuje všeobecne uvádzaný priemerný odchyt. Nemožno ich ignorovať a dostupné prostriedky odborne zdôvodnené treba so všetkou vážnosťou radikálne nasadzovať, vrátane cieleného postreku insekticídov. Spôsob, ako ho odborne a ekologicky prijateľne realizovať, má lesníctvo dávno prepracovaný. Dokumentujú ho napr. novšie realizované systémové opatrenia v lesnom celku Sklené (5,7). Najvážnejšou a naviac i veľmi ťažkou a zložitou úlohou je dosiahnutý účinok - zredukovaný stav populácie - udržať. Ako zabrániť, aby opäť nenaštartovala gradácia? Tu často chýbajú aj exaktné údaje o následnom stave populácie škodcu i porastu, ktoré by presvedčili o úspešnosti zásahu aj tých, ktorí sústavne spochybňujú schopnosť lesníctva zvládať kauzu lykožrút. Toto by mala byť jedna z ťažiskových úloh najbližšej budúcnosti.

Pokiaľ ide o blízku budúcnosť, mali by sme sa vyvarovať neodôvodnenému preceňovaniu neoverených a nedopracovaných, tzv. nádejných biologických foriem likvidácie lykožrúta. Lykožrúta nezlikvidujeme nikdy. Nie je to v silách, ale ani v záujme človeka, ani prírody.

Veľké nádeje sa vkladajú do aplikácie entomopatogénov. Na ich potenciálnom použití sa intenzívne pracuje (6). Dosiahli sa už aj pozoruhodné čiastkové výsledky. V ostatnom čase sme sa zamerali na exaktné preverenie niektorých základných krokov pri vývoji aplikačného postupu. Ten musí mať predpoklady na splnenie aj náročnejších environmentálnych kritérií. Aj túto metódu by sme mohli považovať za „šetrnú“, keďže by v podstate mala len pomáhať pri navodzovaní obnovy dynamickej rovnováhy v prospech napadnutého lesného porastu. Táto časť exaktných poznatkov je zatiaľ skromná, ale nanajvýš nevyhnutná. Paradoxom je, že je tu veľa nevyjasneného okolo samotného fungovania prenosu infekcie. Nainfikovať lykožrúta je relatívne ľahší a riešiteľnejší problém. Preniesť a najmä udržiavať infekčnosť v lokalite to je už úloha oveľa zložitejšia. Existujúce komerčne dostupné preparáty, napr. na baze Beauveria bassiana, vyvíjali pre použitie postrekom ako „biologickú“ alternatívu chemických insekticídov, ale v úplne inom prostredí. Pre použitie proti lykožrútovi by malo ísť o vnesenie infekcie, ale najmä o jej samopropagáciu a dlhodobé udržanie v poraste s cieľom dlhodobejšie oslabovať populáciu škodcu.

Dosť otvorených otázok je však už len okolo ich aplikácie postrekom. Lykožrút sa tu ľahšie fatálne infikuje. Vážnym problémom je ale selektivita zásahu. Napr. použitie Beauverie, ktorá je jedným z najrozpracovanejších entomopatogénov, infikuje a ničí aj necieľové druhy hmyzu. Z toho jasne vyplýva obmedzenosť aplikácie a nedovoľuje zatiaľ uvažovať o plošnom postreku. Naviac, prenos a dlhodobé udržanie zvýšenej hladiny entomopatogéna týmto spôsobom aplikácie je ešte otáznejšie.

Ktoré „alternatívy“ prichádzajú v najbližšej budúcnosti do úvahy? Treba jasne povedať, že zatiaľ ich niet. Na ochranu proti lykožrútovi síce budú v blízkej budúcnosti k dispozícii „nové“, ale samostatne nepoužiteľné, resp. nedostatočne efektívne metódy. Ako súčasť integrovaného systému ochrany však môžu významnou mierou zlepšiť výsledky existujúcich zásahov a najmä ich stabilizovať. V predchádzajúcich príspevkoch sme ich už avizovali.

Relatívne blízko k realizácii sa zdá byť spomínaná metóda cieleného infikovania časti odchytenej populácie lykožrúta smrekového. Ide o aplikáciu mikrobiálnych preparátov na báze entomopatogénnej huby Beauveria bassiana ako systému so spoločnou aplikáciou feromónových prípravkov. V praxi už existuje aj nová modifikácia bariérového štrbinového lapača pre toto použitie. Konkrétne ide o modifikovaný štrbinový lapač, u nás známy MULTIWIT BK. V ňom sa dlhodobo zachováva infekčnosť mikrobiálneho prípravku a zároveň sa umožňuje selektívne infikovanie lykožrútov ako prenášačov infekcie.

Ešte jednoduchším, i keď menej selektívnym spôsobom sa dá tento preparát aplikovať pomocou bariérového krížového lapača so strieškou. Zdôrazňujeme, že v oboch prípadoch nepôjde o infikovanie všetkých odchytených lykožrútov, ale len časti úlovku. Niektoré súčasné komerčné vábidlá umožňujú relatívne vysoký odchyt lykožrúta (1,2,3). Odchytená infikovaná a späť do lokality vrátená časť môže byť dostatočne veľká na to, aby preniesla infekciu do lokality. Veľkosť zostávajúcej neinfikovanej časti úlovku pri dodržaní všetkých podmienok metodiky býva porovnateľná s úlovkom, ktorý sa dosahuje pri bežnom klasickom hromadnom odchyte. V experimentoch (4) zo sezóny 2009 sa potvrdila možnosť introdukcie tejto infikovanej časti populácie škodcu do lokality. Zatiaľ však nemáme dosť poznatkov o jej následnom šírení. Nedokázali sme ju priamo detegovať. Uvažujeme preto robiť ďalšie experimentálne práce tak, že sa experiment na ošetrenej lokalite bude opakovať a o úspešnosti alebo neúspešnosti sa pokúsime usudzovať nepriamo z prípadného (dlhodobého) narastajúceho rozšíreného výskytu ochorenia. Zdá sa, že pri dlhodobejšej aplikácii skutočne dochádza k redukcii populácie lykožrúta v lokalite (7) a k stabilizácii výsledku.

Doterajšie experimenty dovoľujú uvažovať o tejto metóde opäť nie ako o samostatnej, ale ako o pomocnej v rámci systému feromóny – entomopatogény, prípadne aj antiatraktanty. Jej hlavným prínosom by malo byť nielen zníženie, ale aj oslabenie populácie lykožrúta patogénom a súčasne postupná dlhodobejšia stabilizácia výsledku. Predpokladáme, že toto zámerné infikovanie populácie bude potrebné permanentne opakovať. Toto však nie je neriešiteľným problémom. Tu sa ponúka aj práca pre vývoj takej formulácie alebo aplikačného zariadenia, ktoré dlhodobo zachová vysokú infekčnosť biologického materiálu. Bude zaujímavé odskúšať z tohto hľadiska uvedený postup následne aj v lokalitách, v ktorých by sa úspešne použili aj iné postupy, vrátane insekticídov. Zdanlivo nelogický zámer, ale z hľadiska potreby stabilizovať výsledok môže ísť prinajmenšom o celkom užitočný prieskum.

Väčšiu pozornosť by si zasluhovali tzv. nepriame metódy biologickej ochrany, najmä zlepšovanie fyziologického stavu rastlín aplikáciou mikrobiologických preparátov a ich produktov. Ide najmä o favorizáciu podmienok rozvoja koreňového systému. Experimenty, ktoré sa koncom 80. rokov robili v spolupráci s VÚL na výpestkoch niektorých ihličnatých druhoch drevín, poukazovali na dobrú predispozíciu pre prekonávanie stresových faktorov (extrémne teploty, sucho, patogény a pod.). Vývoj tohto zmesného mikrobiologického preparátu (kultúr) sa začiatkom 90. rokov prerušil z organizačných i ekonomických dôvodov.

Literatúra:
01. Brutovský, D.: Výsledky terénnych testov feromónových prípravkov radu ECOLURE a feromónových lapačov typu ECOTRAP na podkôrny hmyz v r. 2004., Správa k ZoD č.7304/03 – LVÚ v znení dodatkov č.1 až 3 (č. 1004/2003 – Fytofarm).
02. Gajdoš, P.: Vyhodnotenie letného rojenia podkôrnikov v roku 2008. Urbár Východná, Podbanské.
03. Gajdoš, P.: Vyhodnotenie jarného rojenia podkôrnikov v roku 2008. Urbár Východná, Podbanské.
04. Vakula, J.: Priebežné výsledky terénnych testov prípravku Boverol, NLC, LVÚ Zvolen, 2010.
05. Jurica, J.: Ochrana lesov a realizácia obranných opatrení vo VLM SR, š. p.
06. Kunca, A., Zubrík, M., Leontovič, R., Vakula, J., Gubka, A.: Téma týždňa, Roľ. nov. 21.7. 2010.
07. Vakula, J.: Terénne testy prípravku Boverol, aplikovaného vo feromónových lapačoch na lykožrúta smrekového (Ips typographus)., Záverečná správa po treťom roku riešenia. NLC, LVÚ Zvolen, 2011.