Štefan Varkonda

Všeobecne známe rozdiely v početnosti odchytu podkôrneho hmyzu medzi jednotlivými pozíciami identických lapačov a súčasne identických odparníkov v lokalite nás viedli k tomu, aby sme pozornosť venovali relevantnosti získaných údajov. Dôležitou, najmä pri monitoringu výskytu, je korelácia medzi dosahovaným odchytom a skutočným plošným výskytom škodcu. V tzv. porovnávacích pokusoch (1) s lykožrútom lesklým dosiahla napr. pozícia s najväčším odchytom skoro 250.000 ks lykožrútov a s najnižším ani nie 50.000 ks. Aj výsledky tohto experimentu potvrdzujú výrazný vplyv tzv. pozičného efektu lapača. Sú tu však aj iné faktory, ktoré môžu potenciálnu účinnosť vábidla skresľovať. Metodicky sa dá, do určitej miery, tento efekt eliminovať. Výsledky však každopádne majú z praktického hľadiska skôr relatívny význam.

U niektorých druhov škodcov pozičný efekt ovplyvňuje aj výšková hladina, v ktorej sa škodca prevažne pohybuje a ktoré partie stromu prednostne obsadzuje (2).Toto môže byť tiež dosť citlivým faktorom nielen pri „obľúbenom“ tzv. porovnávaní účinnosti odparníkov, ale aj pri praktickom monitoringu škodcov pomocou feromónovej metódy, najmä relevantnosti odhadu početnosti v lokalite.

Odchyt lykožrútov smrekových do lapačov rozmiestnených na prízemí steny porastu zodpovedá viac menej prevládajúcej letovej aktivite lykožrúta smrekového. U lykožrúta severského výrazne prevažuje letová aktivita viac v oblasti koruny stromov a tomu zodpovedá aj závrtová aktivita. Tak je to napr. aj u lykožrúta vrcholcového a pod. Z toho vyplýva, že vábivá schopnosť odparníka na takýchto škodcov musí prekonávať účinnosťou aj tento parameter. Potvrdzujú to napr. údaje z niektorých pokusov v sezóne 2008 (2). Umiestnenie lapačov do koruny stromov navnadených odparníkmi ID-ECOLURE výrazne zvýšilo jeho odchyt, až niekoľkonásobne. Použitie iného typu odparníkov s nízkou atraktivitou malo relatívne podobný priebeh, avšak odchyty boli aj pri takom umiestnení len minimálne a pochopiteľne v menšej korelácii so skutočným výskytom škodcu v lokalite.

Atraktívna účinnosť odparníkov je pri takých druhoch škodcov zvlášť dôležitá, najmä vo vzťahu k bežne zaužívanej tzv. univerzálnej prízemnej aplikácii feromónových lapačov. Pre prax je takmer nemysliteľným rozmiestňovanie lapačov do inej výškovej hladiny. Ukazuje sa, že túto požiadavku môže presvedčivo prekonať odparník s vysokou atraktivitou pre tento druh (3,4). Výsledok spomínaného pokusu (2) zrejme mohol byť značne ovplyvnený v tomto prípade aj nízkym výskytom lykožrúta severského v lokalite, kde max. odchyty dosahovali sotva 800 ks na lapač a pri aplikácii „na prízemí“ sotva 100 ks. V lokalitách s vysokým zastúpením l. severského ( 3,4) sa uvádzajú až 20 000 ks odchyty, a to pri klasickom umiestnení lapačov, čo zákonite viac koreluje so skutočnou hustotou populácie. Takéto výsledky môžu byť cenné nielen pre monitorovanie (4), ale aj pre ich použite na hromadný odchyt tohto škodcu.

Tu vyvstáva otázka, že do akej miery môžeme pri monitorovaní výskytu zovšeobecňovať získané údaje? Majú platnosť len pre lokalitu v bezprostrednej blízkosti lapača, pravda, ak je účinnosť odparníka v poriadku, ak má dostatočne vysokú atraktivitu. O komerčných odparníkoch, ktoré prešli náročnými experimentami, by pri dodržaní platných pokynov nemalo byť žiadnych pochybností. Stáva sa však aj to, že sa z pokusov urobených v rozpore s pravidlami správnej výskumníckej praxe urobí záver, ktorým by sa mal riadiť nielen výskum, ale aj prax či užívateľ. V jednom z tzv. porovnávacích pokusov (5) sa napr. použili vývojové formulácie feromónu sedem rokov po záruke a komerčná formulácia, ktorá bola päť rokov po záruke. V záveroch sa na základe získaných poznatkov objavilo aj „odporúčanie“ pre prax. Potešiteľným, a to jedine pre výrobcu, mohol byť fakt, že si druhý z výrobkov (komerčný IT-ECOLURE klasik aj päť rokov po záruke) dlhodobo zachoval takmer pôvodnú funkčnosť a zrejme aj zloženie. Získané údaje samozrejme skreslili funkčné parametre týchto formulácií. Môžeme konštatovať len to, že pokus prebiehal v rozpore s pravidlami správnej výskumníckej praxe.

Aké dopady ale môže mať podobný postup pre niektoré druhy lykožrútov v praxi? Ak by sa vo väčšom rozsahu aplikovala nedostatočne účinná formulácia prípravku, nemohol by sa náležite zistiť ani výskyt škodcu a na základe toho by sa v nasledujúcej sezóne nerobili žiadne opatrenia, a tak by sa škodca mohol rozmáhať ďalej. Nejde len o predpoklad. Ako sme už uviedli, ak sa aplikuje napr. na monitorovanie l. severského prípravok s nedostatočnou účinnosťou, nemôžu sa získať ani relevantné údaje o jeho výskyte (2), čo by mohlo viesť k chybnému zhodnoteniu situácie, k chybám v ďalších opatreniach a lykožrút by sa mohol rozmáhať ďalej.

Pri monitoringu je z hľadiska týchto poznatkov dôležitou aj otázka počtu lapačov na jednotku plochy, aby získané výsledky dostatočne reprezentovali realitu v lokalite (3). Všeobecne neexistujú striktné pokyny ani o optimálnych počtoch lapačov na jednotku plochy pri monitorovaní. Ide skôr o odhady a odporúčania a hľadá sa skôr prijateľný kompromis. Niekde sa odporúča 1 lapač na 100 ha porastu (3), v iných prieskumných prácach volia iné pravidlo v závislosti od cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Pri použití vábidla s nízkym atraktívnym účinkom môže ísť skôr o náhodný odchyt, ktorý sa nedá využiť ani pre hromadný odchyt, ani pre monitorovanie.

Význam formulácie

Užívateľ ochranár mal by pri výbere feromónových prípravkov, najmä vábidiel – dispenzorov, zvážiť, ktoré parametre sú pre ten ktorý prípad najdôležitejšie a určujúce. Atraktívnu účinnosť význame ovplyvňuje aj formulácia. Zastúpenie komponentov v účinnej zmesi, ktorá difunduje z difuzéra - odparníka a v konečnom dôsledku zodpovedá za atraktívny účinok, nemusí byť vždy identická s tou, ktorú deklaruje vo výrobku výrobca a ktorá sa dá čo do objemu a kvalitatívneho i kvantitatívneho zloženia a zastúpenia relatívne jednoducho stanoviť. Je len samozrejmé, že k určitým zmenám môže dochádzať aj počas skladovania a expozí­cie v lapači.

Nie sú tajomstvom problémy s niektorými formuláciami prípravkov určených na l. severského (7). Najjednoduchším a najspoľahlivejším riešením je zatiaľ alufanová formulácia, ktorá dlhodobo chráni látky citlivé ako na fotodegradáciu, tak aj na polymerizáciu. Tieto procesy bežne vo významnej miere inaktivujú ich účinnosť. Takéto formulácie často veľmi rýchlo prestávajú účinkovať. Preto najzodpovednejším kritériom pri výbere tohto druhu výrobkov môže byť len výrobcom deklarovaná a exaktne overená atraktívna účinnosť a ďalšie pridružené parametre, ako je napr. skladovateľnosť, aplikačné vlastnosti, protrahovanie účinku a pod., ale aj ekonomické parametre.

Pre monitoring toho ktorého škodcu je často výhodnou vysoká selektivita účinku. Počty sa ľahšie hodnotia, ak sa odchytáva výlučne sledovaný druh škodcu (6 ). V citovanej práci sa sledoval nový vývojový odparník na l. severského s výrazne vyšším odchytom cieľového druhu a súčasne s výrazne zníženým odchytom necieľových druhov. Zatiaľ však tento druh naráža na náročné ekonomické kritéria. Pri hromadnom odchyte alebo pri aplikácii na lapáky je dôležitou najmä vysoká atraktivita. Výhodou môže byť protrahovanie – trvanie účinku, ktoré napr. u prípravkov na l. smrekového už nie je problémom ani z hľadiska celosezónnosti fungovania a bez potreby výmeny pre letné rojenie (formulácie MEGA firmy Fytofarm, s.r.o.) Dôležitým kritériom sú aj iné manipulačné predpoklady, ako je minimalizácia rizika kontaminácie obsluhy, možnosť ovplyvnenia fungovania počas expozície, skladovateľnosť a pod. Zloženie zmesi, či komponenty zmesi a pod. sú záležitosťou výrobcu. Výrobca musí zaručiť, okrem nej, najmä deklarovanú účinnosť pri dodržaní správnej metodiky aplikácie.

Udivuje ma, ak najmä veľkí užívatelia si do kritérií pre výber feromónových prípravkov, či atraktantov a repelentov dávajú nie zriedka ako podmienku obsah konkrétnych látok s vymedzením rozsahu ich zastúpenia v prípravku, dokonca sme sa stretli, že ako rozhodujúce kritérium zadali obsah rozpúšťadla a nie účinnej látky. Pritom tento faktor nemá u registrova­ných prípravkov žiadne logické opodstatnenie ani z hľadiska účinnosti ani z environmentál­nych hľadísk. Určujúcim tu musia byť také záruky ako účinnosť, trvanie účinku po aplikácii, čiastočne selektivita voči necieľovým druhom, maximálne vylúčenie kontaminácie obsluhy, prípadne skladovateľnosť. V inom prípade sa núka vysvetlenie, že by mohlo ísť skôr o vopred dohodnutý výber výrobku, čo nie je zriedkavé najmä u veľkospotrebiteľov, často v nepro­s­pech správnej aplikačnej praxe. To je však už otázka iného charakteru.

Literatúra

1. Brutovský, D.: Výsledky terénnych testov feromónových prípravkov radu Ecolure a feromónových lapačov typu Ecotrap v roku 2003., Správa k ZoD č.7304/03- LVÚ (č.1004- Fytofarm).

2. Mrkva, R., Vala, V.: Rojení lýkožroutů Ips typographus L. a Ips duplicatus Sahlb., Lesnícka práce 89, 2010, 9, 17-19.

3. Brutovský, D., Vakula, J.,Kunca, A.: Vyhodnotenie monitoringu lykožrúta severského (Ips duplicatus Sahlberg) na území SR v roku 2008.

4. Vakula,J., Brutovský, D., Gubka, A., Kunca A.: Vyhodnotenie monitoringu lykožrúta severského Ips duplicatus Sahlb. v roku 2009 v lesoch SR, š. p. a niektorých neštátnych subjektoch.

5. Nakládal, O., Sova, I,: Comparison of two types of ECOLURE lure on Ips typographus (L.) ( Coleoptera: Scolytidae).,J. for Sci., 56,2010, 509.

6. Vakula, J.: Záverečná správa 2011. NLC, LVÚ Zvolen. Zmluva 7431026/09.

7. Záhradnik, P., Knížek, J.: Pheagr IDU odparnik na lýkožrouta severského., Lesnická práce, 2, 1997, 154.