Prečo im vzali zatriedenie ako prípravkov na ochranu rastlín, zatriedili do skupiny „iné prípravky“ a vyhradili len použitie na signalizáciu a monitorovanie?
(Publikované v časopise Les Slovenské lesokruhy 3-4/2008)
Š. Varkonda
Autor sa od začiatku 70. rokov venoval výskumu biologických účinkov nových originálnych zlúčenín,látok prírodného pôvodu a od začiatku 80. rokov súbežne aj výskumu atraktantov a feromónov so zameraním na využitie v ochrane rastlín. Viaceré poznatky z tejto činnosti sú chránené patentmi, autorskými osvedčeniami, priemyselnými vzormi, realizovanými a používanými v praxi.
Otázky, ktoré som položil v názve príspevku, nekladiem kategoricky a zďaleka nie konfrontačne. Podotázku netreba chápať ako šírenie poplašnej správy, i keď pre tých, ktorí sa profesijne starajú o ochranu lesa proti podkôrnemu hmyzu, môže vyznievať ako provokácia.
Prípravky na báze agregačných feromónov (odparníky) zatriedili od 1.1.2008 do skupiny tzv. iných prípravkov. Vyňali sa z kategórie prípravkov na ochranu rastlín. Treba „oceniť“, že zatiaľ nikto nespochybnil ich použitie na signalizáciu a monitorovanie, čo sa v platnej aktuálnej registrácii jednoznačne deklaruje a vymedzuje. Je to legislatívny fakt, ktorý možno len rešpektovať.
Zaráža ma však, že tento krok nikoho nevyrušil, i keď ochrana lesa proti „vyčíňaniu“ podkôrného a drevokazného hmyzu dáva zabrať nielen profesionálom, ktorí za ňu zodpovedajú, ale na druhej strane je „vďačným objektom“ aj horlivých zelených mediálnych exhibicionistov.
Kladiem si ďalšiu otázku: prečo? Aj keď sa núka viacero možných odpovedí, neprislúcha mi odpovedať za iných. To naozaj chceme ponechať všetko na „samovývoj“ a spoliehať sa na nejaký unikátny eradikačný prostriedok, ktorým potom v panike narýchlo porast pokropíme a zažehnáme nespratného lykožrúta? Taký nejestvuje. Existuje však prostriedok, ktorý môže fungovať nepretržite počas celej vegetačnej sezóny, nepretržite odchytávať časť rojacej sa populácie, samozrejme tiež s určitými obmedzeniami. Nenastal tu aj konflikt s platnou STN? Kto by mal tento fakt rozporovať?
Pozornosť sústredím na potenciál aplikácie feromónových lapačov metódou hromadného odchytu, vďaka čomu boli doteraz zaradené ako prípravky na ochranu rastlín. Išlo o analogický prístup, aký platí pre všetky prípravky, ktorých použitie má za následok významné zníženie populácie škodcov, i keď mechanizmus pôsobenia môže byť odlišný.
Z hľadiska účinnosti, resp. efektívnosti ako metódy, snáď aj vďaka doterajšiemu rutinnému prístupu, prisudzoval sa im prívlastok pomocnej metódy, pravda v rámci ISOR (integrovaný systém ochrany rastlín). K výsledkom iných metód sme často zhovievavejší. V ISOR sa chemickým insekticídom takýto charakter nezvykne prisudzovať, aj keď majú viac-menej porovnateľný dosah či záber a tiež majú svoje obmedzenia. Jedna i druhá metóda majú rovnaký cieľ: znížiť populačnú hustotu lykožrúta na ekonomicky významnú úroveň. Spôsob, akým to dosahujú, je diametrálne odlišný: jedna škodcu selektívne vychytáva a druhá toxickou dávkou insekticídu zabíja.
Ako som už spomínal, takéto zatrieďovanie mohlo vychádzať aj z dopadov zaužívaných rutinných aplikačných postupov a prístupov, ktorými sa dosahuje taký výsledok, aký sa dosahuje. Vyvstáva otázka, či takýto výsledok zodpovedá aj súčasným potenciálnym možnostiam a predpokladom ich použitia. Niet veľa exaktných porovnávacích prác z ich oddeleného praktického použitia.
Poznamenávam, že tak ako treba brať do úvahy zásadné odlišnosti v mechanizme účinku insekticídov a feromónov, zásadne odlišnou je aj metóda ich aplikácie. Prvé, aj keď je ich štruktúra odvodená od prírodných látok, sú v princípe jedmi, pôsobia eradikačne. Sú menej selektívne, majú relatívne obmedzený reziduálny účinok, nepôsobia hĺbkovo ani inhalačne, sú rozpustné v tukoch... Druhé, t.j. feromóny, selektívne ovplyvňujú len správanie cieľového škodcu, pôsobia nepretržite počas celej vegetačnej sezóny bez prerušenia. Aj vzhľadom na to, ako sa aplikujú, je akákoľvek kontaminácia prostredia (napr. zmývaním a pod.) prakticky vylúčená. Môže síce v minimálnom rozsahu dôjsť aj k odchytu iných druhov (predátorov), ktorým slúžia cieľové druhy ako potrava, ale tie sa dajú vrátiť späť do životného prostredia.
Z hľadiska súčasného vývoja klimatických podmienok a častejšieho a dlhodobejšieho výskytu extrémnych teplôt, reziduálna účinnosť insekticídov môže významne klesať (degradácia...) a interval medzi nevyhnutnými aplikáciami sa skracovať, čo je aj z hľadiska environmentálnej záťaže nie pozitívnym javom. U feromónov naopak, čím je teplota vyššia, tým je odpar účinnej dávky vyšší a adekvátny aj z hľadiska narastajúcej intenzity rojenia škodcu a otázka reziduálneho účinku je tu bezpredmetná. Otázka dostatočnej zásoby účinnej látky je už pomerne dávno vyriešená.
U insekticídov treba oceniť predpoklady pre operatívnosť zásahu a pohotovosť účinku. Výrazne sa môže uplatniť pri plošnej aplikácii na kalamitných plochách a pri ošetrení porastových stien. Problematickým môže byť aplikácia na porast aj z hľadiska zásahu cieľového hmyzu. Feromóny pôsobia aj na väčšie vzdialenosti, ba za určitých okolností aj hlbšie do porastu.
Pokiaľ ide o účinnosť oboch metód z hľadiska vývojových štádií škodcu, tu niet rozdielov. Obe metódy zasahujú prakticky len dospelé štádia – imága. Feromóny sú inertné ako na vajíčka, tak aj na larválne štádiá. Insekticídy sa síce môžu uplatniť aj na tieto štádiá, avšak prakticky len pri sanácii.
Pri aplikácii insekticídov takmer každý zasiahnutý jedinec zahynie. Percento zasiahnutých závisí najmä od dôkladnosti aplikácie. U feromónov nie každý jedinec, ktorého „zasiahnu“ prúdiace molekuly feromónu, ho aj automaticky nasmerujú na lapač a nie každý, ktorý nalietava do priestoru lapača, v ňom aj skončí. Všeobecne sa udáva, že môže ísť maximálne o 50 %. V súčasnosti však už existujú postupy, ako toto percento výraznejšie zvýšiť. Nemožno podceňovať ani niektoré zaujímavé pripomienky od viacerých dlhoročných profesionálov z praxe, ktorí prišli s myšlienkou zainteresovať ľudí hmotne na počtoch odchytených lykožrútov. Sú presvedčení, že by výsledky feromónovej metódy mohli byť podstatne výraznejšie. Tým vlastne tiež potvrdzujeme fakt, že feromónova metóda je manipulačne náročnejšia. Ale tam, kde ide o taký vážny problém, akým je ochrana lesa, krajiny a zdravého životného prostredia, nemôže byť toto neprekonateľným faktorom. Poznáme iný, tak rozpracovaný prostriedok, ktorý evidentne pôsobí počas celej vegetačnej sezóny? Toto je jeden z najvýznamnejších parametrov feromónových lapačov v čase, keď sa všeobecne vie, že priebeh rojenia s dvoma vrcholmi je minulosťou a rojenie lykožrúta aj v období medzi vrcholmi dosahuje významné hodnoty. Aj z tohto hľadiska nevidím dôvod, prečo by feromóny mali byť odsunuté len do pozície monitorovacích a signalizačných prostriedkov, veď časom by ani nemali čo monitorovať a signalizovať. Zrejme tu je veľká rezerva pre výskum a vývoj, a najmä pre preberanie nových poznatkov a výsledkov do praxe.
(Publikované v časopise Les Slovenské lesokruhy 3-4/2008)
(Pokračovanie príspevku publikovaného v Les Slovenské lesokruhy 3-4/2008)
V prvej časti práce publikovanej v jednom z predchádzajúcich čísiel časopisu Les Slovenské lesokruhy (3-4/2008 str. 42) sme hovorili o feromónoch ako o prípravkoch určených na monitorovanie a signalizáciu, ale používaných hlavne na priamu ochranu proti podkôrnym a drevokazným druhom hmyzu metódou hromadného odchytu a to v súvislosti s najnovšími legislatívnymi zmenami. Stručne a všeobecne sme uviedli základné odlišnosti v aplikačných postupoch i v spôsobe účinku insekticídov a feromónov (aktuálnou metódou hromadného odchytu), ich osobitosti, prednosti a nedostatky. Treba zdôrazniť, že nešlo a nejde vôbec o uprednostňovanie jedných a vylučovanie druhých, ale o zdôraznenie relatívnej rovnocennosti z hľadiska celkového výsledného efektu ich použitia ako ochranného zásahu. Z tohto hľadiska nemožno považovať len pesticídy za prípravky na ochranu rastlín a feromóny za tzv. iné prípravky. Nuž akéže iné a v čom iné, keď výsledok je rovnaký – evidentné a kvantifikovateľné zníženie populačnej hustoty škodcu? Legislatíva totiž medzičasom urobila určité kroky, ktorými vzala feromónom právo deklarovať ich ako prípravky na ochranu rastlín, ale tým vlastne aj možnosť používať ich na hromadný odchyt (viď - aktuálne platnú registráciu a etikety používaných prípravkov). V podstate akoby sa nič neudialo. Zrejme si to aj málokto z užívateľov všimol a rešpektoval.
Teraz s odstupom času môžeme konštatovať, že doslova v hodine dvanástej a len náhodnou zhodou okolností sa nám podarilo postrehnúť a pripomienkovať pripravovaný návrh vyhlášky č. 256/2008 MPSR o podrobnostiach o prípravkoch na ochranu rastlín a o iných prípravkoch, a preformulovať aspoň názvy niektorých častí tak, aby nakoniec zahŕňali aj použitie feromónov na selektívny hromadný odchyt do lapačov, t.j. na priamu ochranu. Tá je už dnes realitou. Zostal aj vlk sýty, aj baran celý. Ale rozpornosť, spomínaná v predchádzajúcom príspevku, zostala. Pritom ochrana, či boj proti lykožrútovi prekonali už hranice lesov a prerazili do politiky a ťahajú ich až do Bruselu a lykožrút sa môže pretransformovať na akéhosi virtuálneho disidenta. Nik ma však nepresvedčí, že kdesi inde sú odborne kompetentnejší a znalejší odborníci ako naši domáci, ktorí v našich, dovolím si povedať, že aj špecifických podmienkach riešili a riešia tohto škodcu. Ale kto je tu kompetentným, aby sledoval systematicky a so záujmom na primeranej odbornej úrovni aj vyššie spomínané otázky? Prax si pravdepodobne ani nevšimla paradoxný legislatívny stav, ktorý medzičasom vyvstal a tak, vďaka zotrvačnosti návykov, pokračovala v zaužívaných postupoch.
Takýto jav by sa však nemal zopakovať, ak nám naozaj ide o využitie všetkých dostupných metód a o precízne opatrenia v ochrane lesných porastov. Nepriamo to môže uberať aj na ďalšej motivácii a spochybniť ich postavenie v integrovaných systémoch ochrany rastlín. Zjednodušené hodnotenie tu nie je na mieste. Posudzovať sa dajú len v kontexte integrovaných systémov a v nich je ich postavenie nielen rovnocenné, ale aj doslova nezastupiteľné. Vo väčšine prípadov sa môžu metódy s výhodou navzájom viac ako len dopĺňať. Len vo vzájomnej súčinnosti všetkých dostupných kompatibilných metód a ďalších opatrení môžeme dosahovať prijateľný stupeň ochrany a predchádzať kalamitnému výskytu škodcov. Stupeň rozpracovania ich použitia nemožno tiež považovať za definitívne ukončený. Vyžadujú ďalší výskum, vývoj a zdokonaľovanie.
Vyvstáva tak nezodpovedaná otázka: „ Ako ďalej v oblasti semiochemikálií?“
Keď sa rozpracovávala a zavádzala feromónová metóda, bolo už vtedy všeobecne známe, že tá, okrem iného, vylučuje rutinný prístup. Naopak, predpokladala nielen inú výbavu poznatkov, ale aj ochotu pristupovať k nej racionálne, uvážlivo, dôkladne, bez improvizácií – slovom, dôsledne a profesionálne. Nedôslednosť môže zdiskreditovať a spochybniť reálne možnosti tejto jedinečnej metódy. Často sme však svedkami prehnaných želaní, ale aj unáhlených hodnotení najmä, ak sa výsledok nedostaví bezprostredne po aplikácii. Mám na mysli ten podiel redukcie populácie škodcu, ktorý v integrovanej ochrane lesa možno pripísať na konto feromónom.
Odhliadnuc od eventuálnej nedôslednosti pri aplikácii, sme menej ochotní rešpektovať fakt, že výsledok sa dostavuje evidentne pomalšie ako napr. u insekticídov. To však neznamená, že by bol menej účinný a menej významný z hľadiska konečného efektu. Ale čo je ešte dôležitejšie, že vôbec nejde o jednosezónnu metódu. Citeľný výsledok na stave porastu, z hľadiska eliminácie premnoženia a udržania lykožrúta pod kontrolou, by mal zarezonovať po ich dôslednej aplikácii najskôr po dvoch – troch sezónach (pri plnom uplatňovaní zásad IOR). Príklady existujú. Pripomeňme si napr. „nalomenie“ gradácie lykožrúta v ŠL TANAPu v ochrannom obvode Javorina, kde v rokoch 1995 a 1996 bolo kalamitné premnoženie lykožrúta. Po dvoch rokoch intenzívneho použitia feromónových lapačov, lapákov, asanácii napadnutých stromov a pri ponechaní časti kalamitnej hmoty sa l. smrekový dostal pod kontrolu. Išlo o ekologicky citlivý postup.
Treba si uvedomiť aj to, že feromónové lapače naozaj nie sú jednorazovou záležitosťou. Na ich trvalú prítomnosť v porastoch si jednoducho musíme zvyknúť a s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú jedným z trvale prítomných a neodmysliteľných prostriedkov ochrany lesa. Vážnou otázkou je preto kontinuita osvedčených opatrení a zásahov, najmä z hľadiska potreby trvalého udržania škodcov pod kontrolou. Jej narušenie vedie jednak k spochybňovaniu účinnosti použitých opatrení, ako aj k znásobeniu následných škôd. Pritom nejde len o narúšania „zvonku“, ale nie zriedka aj o ničím nezdôvodnené rozhodnutia v jednotlivostiach aj v rozpore s predchádzajúcimi skúsenosťami a poznatkami pracovníkov vlastných pracovísk. Viem, o čom hovorím, príklady nechýbajú.
Samozrejme, že realita v porastoch nie je takou idylkou, akou by sa z týchto konštatovaní mohlo zdať. Stačí pripomenúť nečakané vetrové kalamity, atď., ktoré vyžadujú rýchle, mimoriadne operatívne konanie, zásahy a postupy, avšak nikdy nie unáhlené. Ešte horšie je vtedy, ak sú sprevádzané aj kalamitným výskytom rôznych záujmových skupín, ktoré znervózňujú, zavádzajú... a skôr komplikujú...
Opatrne sa treba vyjadrovať aj o rozpracovávaných ďalších jednotlivých metódach, ktoré neuvážene občas označíme ako alternatívne. Pritom sú jednoznačne skôr komplementárne, resp. kompatibilné v rámci systému integrovanej ochrany lesa.
Pokiaľ ide o monitorovanie výskytu podkôrnych druhov hmyzu, zostáva postavenie feromónov nezastupiteľné. V ich využití na priamu ochranu metódou hromadného odchytu naďalej existujú rezervy. Medzičasom výskum a vývoj zaznamenali nové poznatky ako v oblasti metodickej, tak aj v oblasti nových progresívnych a účinnejších formulácií. Len pomaly prerážajú do širšieho použitia. Každý nový poznatok prirodzene vyžaduje určitý inkubačný čas, než si ho prax osvojí. Nemal by však trvať neúmerne dlho. Tu môžeme, okrem iného, spomenúť existenciu celosezónneho odparníka (nevyžaduje výmenu pred letným rojením). Hlavný prínos by mohol spočívať v neprerušenom odchyte, ktorý sa nie zriedka vyskytuje pri vyprchaní feromónu z klasických odparníkov najmä v dôsledku extrémnych teplôt. Je to jeden z častých nedostatkov v doterajšej praxi. Nepostrehnutie potreby výmeny vyprchaného odparníka a niekoľkodňové zlyhanie odchytu znamená tisícky lykožrútov, ktoré mohli skončiť v lapači. Úspešne sa tiež overila možnosť použitia lapača v takej úprave, ktorá nevyžaduje pravidelný odber úlovku. Ide o snahu znížiť personálne i ekonomické nároky na klasické, zatiaľ nevyhnutné pravidelné odstraňovanie úlovku z lapačov. Zrejme však spočiatku pôjde o jeho obmedzenejšie využitie najmä v náročnejšom teréne. Napriek týmto inováciám chýba exaktný experiment o ich dopadoch na účinnosť pri dodržiavaní zásad správnej aplikačnej praxe na účinnosť metódy ako takej. Pri rôznych vyjadreniach aj odborných pracovníkov o účinnosti feromónovej metódy sa často narába s údajmi, ktoré boli namieste v jej začiatkoch.
Zatiaľ čo prípravky na lykožrúta smrekového a l. lesklého majú najdopracovanejšie formulácie i metodiky aplikácie, ale zďaleka nie konečnú podobu, u drevokaza čiarkovaného a najmä u l. severského je relatívne viac otvorených tém i otázok. Aj rozsah ich použitia je relatívne pozadu za ich narastajúcim ekonomickým významom a teda i výskytom a rozšírením. Treba urýchlene doriešiť účinný odparník na l. smrečinového do formulácie so stabilnými účinkami a jednoznačným návodom na aplikačný postup. Tu sa podobne ako u l. vrcholcového objavujú problémy s reprodukovaním výsledkov dosiahnutých s identickými odparníkmi v tej - ktorej vegetačnej sezóne a v tej - ktorej lokalite. Vysoké náklady na registráciu prípravkov predstavujú vážnu prekážku pre zavedenie komerčnej produkcie niektorých tzv. okrajových feromónov, ktorých použitie predstavuje ročne niekoľko desiatok kusov. Takým je napr. feromón na l. smrekovcového, i keď je jeho vývoj ukončený. Bude sa pravdepodobne pripravovať len na laboratórnej úrovni. Takto pripravovaný môže pokryť dostatočne nielen požiadavky na monitorovanie, ale aj na hromadný odchyt. Zo známych dôvodov sa však zastúpenie smrekovca v porastoch časom môže výrazne zvýšiť. Podobne sa môže postupovať aj pri iných, zatiaľ „okrajových“ druhoch.
U niektorých ekonomicky dôležitých druhov sa musia hľadať iné typy látok, keďže aj tu nie všetky druhy disponujú semiochemikáliami, ktoré by sa v blízkej budúcnosti dali využiť na hromadný odchyt toho - ktorého škodcu. Zložitým problémom vôbec je aj otázka syntézy vysoko špecifických izomérov a nároky na ich „čistotu“. Je to však „len“ otázka času.
Popri spomínanom zdokonaľovaní feromónovej metódy ako takej, jej posunutím na vyššiu profesionálnu úroveň zbavenú akejkoľvek formálnosti, rozpracovávajú sa aj ďalšie nové prístupy.
Výskum a vývoj sa v súčasnosti orientuje viac na prípravky a postupy, ktorými sa priamo alebo nepriamo posilní, či zvýši obranyschopnosť porastu, resp. ju v žiadnom ohľade aspoň nenarušia. Veľké rezervy sú v posilňovaní fyziologickej kondície, a tým aj odolnosti porastov. Z priamych metód je ťažiskovou tendencia zvyšovať podiel zastúpenia iných postupov na úkor insekticídov. Reálne sa núkajú antiagreganty, ktorých aplikácia imituje odolnosť steny proti náletu. Rovnako sa núkajú entomopatogény, ktoré tým, že narušujú životaschopnosť lykožrúta, spôsobujú jeho následné hynutie, oslabujú jeho reprodukčný potenciál a pod. Feromónom aj tu zostáva určitá integrujúca pozícia.
Najviac v súčasnosti pokročili práce na spoločnom používaní agregačných feromónov s antiferomónmi, resp. s antiagregantami. Už v dohľadnom čase možno reálne očakávať aj prvé pokusy o ich zaregistrovanie. Následne je reálna ich výroba i postupné zavádzanie do použitia v ochrane lesa. Vývoj konkrétnych prípravkov sa dostal do predregistračnej etapy. Experimentálne dosahované výsledky sú relatívne jednoznačné. Táto metóda, tak ako každá iná, má však aj svoje obmedzenia, ale je viac ako perspektívna. O čo opieram tento predpoklad? Nuž antiagregačný účinok (v podstate repelentný účinok) je veľmi presvedčivý, jednoznačný a merateľný, ale naviac je tiež príznačný vysokou mierou selektivity a druhovej špecificity účinku. To znamená, že učinkuje selektívne na podkôrne druhy bez negatívnych účinkov na ostatný hmyz a iné organizmy, ako aj na životné prostredie a jeho zložky.
Oba druhy látok - feromóny a antiagreganty - sú názorným príkladom vzájomného ovplyvňovania správania hmyzu a neodmysliteľnou súčasťou regulačných mechanizmov v prírode. Ich použitie navodzuje stav akoby zvýšenej obranyschopnosti napr. porastovej steny proti náletu (invázii) škodcu. Sú preto rovnako ekologicky akceptovateľné a sotva by kto by mohol mať výhrady voči ich aplikácii. I keď jeden nikdy nevie. Antiagreganty či antiferomóny podkôrnych druhov hmyzu odrádzajú škodcov pri nálete do oblasti zdroja ich odparovania.
Dôležitým kritériom, podobne ako u semiochemikálií vôbec, je porastová hygiena – odstraňovanie aktívnych chrobačiarov aj za stenou porastu, pozícia odparníkov na kmeni, najmä výška, hustota – počty odparníkov, resp. koncentračný gradient antiagregantu v oblasti chránenej porastovej steny. Vhodnou aplikáciou, resp. umiestnením môžu na jednej strane brániť náletu na časť porastu, ale na druhej strane odpudených škodcov logicky nemôžeme nechať v prostredí a len „presunúť“ na iné miesto ďalej. Treba ich odchytiť a ako ináč, ak nie feromónovými lapačmi, resp. navnadenými lapákmi.
Už dávnejšie, v r. 1996, sme dokonca v poloprevádzkovom rozsahu pripravili postrekovú formuláciu antiagregantu naneseného na zeolite. Mali sa ním postriekať porastové steny proti náletu l. smrekového. Bolo to len jednorazové použitie, ktoré zostalo kdesi na polceste. V podstate sa vtedy zle odhadla situácia – malý výskyt l. smrekového v mieste ich aplikácie. Na druhej strane cieľavedomejšie a systematickejšie pokračovali skúšky s ich aplikáciou pomocou individuálnych odparníkov. Takto umiestnené na kmeňoch, resp. porastových stenách, u ktorých sa predpokladalo jednoznačne riziko náletu a napadnutia lykožrútom smrekovým, potvrdzovali prakticky významné účinky.
Z hľadiska praktických potrieb mal by sa uprednostniť vývoj takého prípravku, ktorý bude zahŕňať súčasne aj ochranu proti náletu l. lesklého. Je všeobecne známe, že uvedené druhy sa vo väčšine prípadov vyskytujú spoločne. Predpokladáme plynulý nárast ich použitia tak, ako si ich bude schopná osvojovať prax.
Pochopiteľne, že metóda je relatívne zložitejšia a vyžaduje kvalifikovaných užívateľov. Východiskom by však mohol byť aj profesionálny servis, resp. služba, ktorú by si v budúcnosti mohol užívateľ objednať aspoň pre vypracovanie kvalifikovaného projektu. Predstavuje však bez pochyby ďalšiu etapu zvyšovania účinnosti integrovanej ochrany a možné znižovanie prípadov, keď je nevyhnutná aplikácia insekticídu.
Tento prístup nachádza mimoriadnu odozvu v praxi, najmä po posledných publikovaných prácach, ktoré približujú podstatu metódy a všeobecné princípy jej použitia, ako aj jej možný dosah. Treba však ešte vykonať veľa práce, kým nadobudne podobu, ktorá by umožnila bežné použitie a dosahovala kvantifikovateľné výsledky. Hodnotiť ju ako alternatívnu, ako aktuálne východisko z lykožrútovej biedy, je ďaleko od jej reálnych daností. Nemá zatiaľ predpoklady na to, aby sme ňou riešili kalamitný výskyt lykožrúta. Najskôr sa uplatní ako preventívne opatrenie pri udržiavaní lykožrúta pod kontrolou. Vyvíjať ju treba ako jednu zo zložiek IOR. Má všetky predpoklady dobre do nej zapadnúť. Vyžiada si však ešte vynaloženie značného úsilia, času a prostriedkov, aby sa kvalifikovane zvládla a predčasne nezdiskreditovala a nespochybnila. Ak má niekto predstavu, že nasype do lapača preparát a zdeštruuje pascu, aby z nej lykožrút mohol uniknúť do lesného porastu, vychádza z naivnej predstavy o metóde ako takej. Podobne môže dopadnúť improvizovaný postrek mikrobiologickým preparátom. Jednorazová aplikácia mikroorganizmu jedným či druhým spomínaným spôsobom tu nepomôže.
Bez spolupráce špecialistov mikrobiológov práve v etape aplikácie to nemôže úspešne dopadnúť. Ako a kedy sa vyhodnotí výsledok takejto aplikácie? Pritom sa nemožno vzdať možnosti súbežnej redukcie rojacej sa populácie. Z nej treba trvale likvidovať čo najväčší možný podiel a do zostávajúcej priebežne efektívne vnášať patogéna, t.j. udržiavať trvalý a čo najvyšší infekčný tlak. Aspoň súčasné aktuálne mikrobiálne prípravky o ktorých aplikáciu sa prax pokúša, nemožno považovať za bioinsekticídy v zmysle analogickej aplikácie ako u syntetických insekticídov. Entomopatogény sú, okrem iného, predsa trvale prítomné v lesných porastoch, charakteristické sú značnou diverzitou, ale napriek tomu, z hľadiska premnoženia lykožrúta, sa nič nedeje. Prirodzený výskyt ochorenia lykožrúta je nevýznamný. Najviac, je rozpracované využitie entomopatogénnej huby Beauveria sp., kde existujú vyselektované kmene, ako aj komerčné preparáty so zaujímavým stupňom potenciálnej virulencie aj na lykožrúta.
Pozitívne skúsenosti z ich použitia majú v poľnohospodárstve. Les však predstavuje iné prostredie a podmienky. Uvažuje sa síce o rôznych spôsoboch aplikácie tohto patogéna do populácie škodcu, ale účinné infikovanie touto hubou, aj vzhľadom na citlivosť jej infekčného štádia, t.j. konídií a spór, na podmienky prostredia (teplota, vlhkosť, žiarenie...), potrebu sústredenia veľkého počtu populácie k zdroju infekcie, je takmer nemysliteľné bez použitia feromónov. Tie môžu zohrať nezastupiteľnú úlohu pri sprostredkovaní práve vysokého infekčného tlaku. Nie každá spóra, ktorou sa kontaminuje kutikula lykožrúta, vyklíči, prerastie do škodcu a vyvolá jeho uhynutie. Dôležitejší je však prenos na ďalších jedincov, či už priamo, alebo prenesením do požerku, na potomstvo atď. Infikované však prenášajú toto ochorenie ďalej a oslabujú populáciu škodcu. Širšie použitie tohto postupu môže výrazne posunúť výsledok ochrany proti podkôrným škodcom a ďalej redukovať podiel aplikácie syntetických insekticídov.
Kľúčovou otázkou je nateraz technicky doriešiť a poskytnúť aplikačnej praxi kontinuálny, jednoducho aplikovateľný a dlhodobo fungujúci inokulátor, združený s feromónovým lapačom, s jednoduchým návodom na použitie. A tu sa nedá obísť ani príprava ostatných profesionálne pripravených podkladov nevyhnutných na registráciu použitia. Ide v konečnom dôsledku o presný reprodukovateľný postup aplikácie s reprodukovateľnými výsledkami a s objektívnym spôsobom hodnotenia. Improvizácie tu nie sú na mieste, nevedú k profesionálne podloženému a všeobecne akceptovateľnému a legislatívne platnému postupu. Chcem len poznamenať, že aj vynechanie hromadného odchytu počas aplikácie patogéna by bolo chybným krokom a znížilo by efektívnosť tejto metódy.
Konkrétnymi postupmi a opatreniami sa zaoberajú kompetentní, profesijne zodpovední odborní pracovníci, systémovo zohľadňujúci lokálne, ale aj širšie súvislosti. Návod inej proveniencie na riešenie neprichádza do úvahy a ani ja ho nemám. Chcem však uviesť pár poznámok ku koncepčným a strategickým otázkam, ako aj k interpretácii toho, do čoho sa „v mene verejnosti“ nie zriedka vkladajú aj tzv. ochranári.
Raz a navždy si treba povedať, že stopercentnej metódy niet a ani ju nikto nehľadá. Zaručený efekt má porastová hygiena. Ak je už stav kalamitný, či blízky kalamite, nespochybniteľne úspešným krokom je vyhľadanie chrobačiarov, zlúpanie či rozrušenie kôry (narušenie podmienok pre vývoj a výlet lykožrúta), alebo ich vyvezenie z porastu.
Pokiaľ ide o zvažovanie jednotlivých stránok ostatných dostupných metód ochrany, resp. boja proti lykožrútovi, určite neuspejeme len s jednorazovými, i keď razantnými zásahmi. Pri ich aplikácii hynú v podstate len zasiahnutí jedinci. Z tohto dôvodu treba insekticídy chápať a aj laickej verejnosti zdôrazňovať len ako jednu zo zložiek systému IOR, ako komplementárne nevyhnutné, ale skôr doplnkové lokálne ošetrenie, keď sa lykožrút ďalej vymkýna spod kontroly a naďalej hrozí jeho ďalšie premnoženie. Veď v praxi insekticídy nepredstavujú nosný pilier ochranných opatrení.
Na ochranu lesných porastov sa ani nedá pozerať ináč, ako cez prizmu ochrany prírody a jej trvalej udržateľnosti. Toto nie je a nemôže byť v rozpore s racionálnymi ekonomickými a inými záujmami. Situácia však zašla priďaleko a nespôsobila ju len povestná veterná smršť, všeobecne známe klimatické zmeny favorizujúce škodcu a pod. Škodcu treba trvale a všade udržiavať v stave, ktorý by aj pri nečakanom zvrate podmienok ponechal čas aj na razantnejšie, ale predsa len mimoriadne opatrenia. Tu musí platiť dôsledná prevencia. Lykožrút nepadá z neba. Aj po náhlej veternej, či inej kalamite veľmi záleží na prítomnosti ohnísk výskytu – početnosti populácie... Je rozdiel, ak na kalamitné miesto, ktoré je vysoko atraktívne, bezprostredne nalietavajú stovky, tisícky alebo milióny imág. Preto na lykožrúta treba myslieť systematicky a trvale, nie len vtedy, keď už prepuká jeho kalamitný výskyt.
Určitý konzervativizmus, zvyk, rutina, nepružnosť, nedoceňovanie nových poznatkov a to nie zriedka aj poznatkov vlastného výskumu, subjektivizmus, subjektívne komerčné faktory a iné záujmy nemožno prehliadať a zahodiť šmahom ruky. Často je to aj otázka akejsi nedotknuteľnej osobnej prestíže. Prehnaná „chemofóbia“ niektorých tzv. ochranárov nie zriedka používa argumenty, ktoré by boli namieste pri staršej generácii prípravkov a postupov. Od vylúčenia organochlórových a širokospektrálnych insekticídov došlo k jednoznačnej orientácii na biologizáciu chemických štruktúr. Ide najmä o orientáciu na látky prírodného pôvodu, na látky s odvodenými štruktúrami, ich deriváty a analógy s novými parametrami, akceptovateľnými z ekologického hľadiska, ale aj komplexnejšie preverenými z hľadiska potenciálnych rizík. Pokročili však aj formulácie, aplikačné postupy a techniky. O eventuálnych rezíduách, ale aj o ich produktoch a konečných produktoch a osude i mechanizme pôsobenia a osude v prírode je stále viac dôležitých informácií. A tak ten, kto rozhoduje a nie je hazardér, vie, ako má postupovať, kde, kedy a ako, aby bolo riziko čo najmenšie. Je len samozrejmé, že bezpodmienečným predpokladom je odbornosť.
Tým sa vôbec nechcem dotknúť otázok bezzásahovosti teritória vybraného spoločenským konsenzom, či teritórií, v ktorých sa sledujú iné aspekty. Pri zjavne dobrých úmysloch sa dávajú aj anachronické, ak už nie anarchistické požiadavky, ktoré zavádzajú. Napr. „Pesticídy sú látky určené na zabíjanie organizmov a mali by sa preto používať veľmi uvážene za kontrolovaných podmienok, na štátnom území pod kontrolou občanov tohto štátu a v súlade so zákonmi tohto štátu.“ Odborná definícia, ktorá hovorí, že pesticíd je chemický prostriedok proti biologickým škodcom, exaktnejšie vystihuje zámer výskumníka už pri jeho syntéze a vývoji od molekuly, ale aj užívateľa pri jeho aplikácii. Aplikáciu vymedzuje zákon a vyhláška, ktorou sa určujú podmienky a postup, ktorý je záväzne zahrnutý v registrovanej etikete. Ich porušenie je postihnuteľné. Toto sú opatrenia a kontrolné mechanizmy v záujme nás, občanov. U neinformovaných laikov môže takto formulovaná požiadavka ochranára vyvolať zdesenie. Na druhej strane existuje aj prúd, ktorý sa neodôvodnene až príliš spolieha na insekticídy a opiera sa o ich široké použitie v poľnohospodárstve. Ale to je svojím spôsobom niečo, ako keby sme porovnávali veterinárne lekárstvo s humánnym. Les je prinajmenšom environmentálne iným subjektom ako pole s monokultúrou a ťažko znesie porovnanie.
Preto mi nedá, v kontexte týchto otázok, nepristaviť sa ešte pri jednom zaujímavom jave. Konečne sa aj na najvyššej úrovni deklaroval v tejto oblasti odôvodnený slogan „nechajme riešenie a rozhodovanie na odborníkov“. S takou myšlienkou možno len súhlasiť. Ale vyvstáva otázka: Čo možno považovať za slobodné odborné rozhodnutie? Koho možno v našom priestore považovať za nezávislých odborníkov? Na túto otázku ťažko jednoducho a jednoznačne odpovedať. Nemyslím si, že by prax nemala fundovaných odborníkov zodpovedných za ochranu. Ani si nemyslím, že by vysokokvalifikovanými odborníkmi nedisponoval lesnícky výskum. Väčšia sila i váha sa musí naozaj kloniť na stranu tých, ktorí sú nepretržite nielen v kontakte s lesom, ale zaňho aj profesionálne zodpovedajú a poznajú aj jeho genézu, dbajú o to, aby mohli lepšie zvládať postupy aj vtedy, keď zahučí veterná smršť, či zimná kalamita, alebo iný bes. Ale stáva sa aj v iných prípadoch, že rozhodnutia v niektorých jednotlivostiach bývajú nie zriedka v rozpore aj s poznatkami získanými vlastným pracoviskom. To je však iná kategória rozhodnutí, ktorým by sa mal obmedziť, resp. odobrať priestor. Ako?